Aplikačný kurz

Aplikačný kurz - Mošovce

Prečo sa neuliať hneď druhý týždeň ani poriadne nezačatého školského roku? 12 kráaok, 12 zverov a dvaja krotitelia to využili (alebo zneužili?) a v pondelok ráno sa pre nich začal týždeň “ničnerobenia”, vlastne zábavy, turistiky a všetkých goog thinks patriacich k takýmto akciám.

Po príchode do Drienku (rekreačné stredisko) si dal každý po drinku - samozrejme bez nevhodných prísad. Po vybalení sa začal lov na miesta kultúrneho vyžitia a spoznávanie domorodcov. Na základe príkazu ochrancov dobrých mravov (p. Ivanka a p.Krajčovič) sme dodržali nariadenie ísť spať skoro a už o štvrtej ráno všetci “odfuckovali”. Nemyslíte, že je to dosť zavčasu? Staré známe - ráno múdrejšie večera - akosi nefungovalo, ráno sme múdrejší neboli, zato nevyspatí určite. Voľky-nevoľky sme šliapali. Niektorí po dvoch, iný po štyroch do ozrutného kopca. Vrchol však stál zato! Odmenou za rýchly výstup na vrch bol rýchly striptíz niektorých otužilejších slečien, čo pozdvihlo náladu boysandmen. Chvíľka rest-in-peace a hor sa rovno dolu, aj keď až také rovné to nebolo. “Skratka” dlhšia ako výstup na kopec bola jedným zo skvelých nápadov p.Ivanku. Unavení, špinaví, ale vzrušení z krásneho výhľadu prišli alpinisti na chatu nahádzať niečo do prázdneho bruška. Potom prišla tmavá noc…

V jedno pekné ráno povedal nám “ujo Peťo”: “Streda, streda, streda, zatancovať si treba.” Pozbierali sme všetky svoje unavené údy a dance sa mohol začať. Naše opičie tance si nenechal ujsť ani pán riaditeľ Obchodnej akadémie v Partizánskom p.Zajac (pre neznalých - náš bývalý triedny), ktorý sa pridal k neúnavným a tancachtivým profákom. A tak sme ruka v ruke, telo na telo prehýrili celú noc. Keďže naši leniví mládenci zohrievali stoličky alebo primrzli na parkete, museli to roztočiť starší páni.
Po raňajšej rozlúčke so “Zajkom” a dvoma našimi spolužiakmi v delíriu dostali ostatní chuť na Tlstú a Ostrú (vrchy v pohorí Veľká Fatra). Tí hladnejší hodili spiatočku už pod kopcom a ponáhľali sa na obed. Keďže ten nechutil až tak, ako sme čakali, rozbehli sme sa do blízkej pekárne a nakúpili teplé koláče od teplých pekárov. Pokračujúc v známej trase sme sa presunuli “o dom dál” - do malej dedinskej krčmičky. Rozhodli sme sa počkať na turistov pri biliarde a dobrej muzičke z jukeboxu. Aby nám pri tom nevyschlo v hrdle, ovlažili sme sa chladeným tekutým mokom. Niektorí sa pozabudli a svoje vyprázdnené poháre si odniesli so sebou ako suvenír.

Posledná noc sa niesla v znamení prípravy na nasledujúci športový deň. posiľňovali sme žalúdky, trénovali rýchlosť behu z WC do izby a naspäť, niektorý si aj zastrieľali.

Prišiel zlatý klinec programu - súťaž, v ktorej vyhráva najrýchlejší, najpresnejší…

Disciplíny boli takéto:

1. ľahni, nabi zbraň a vystreľ

2. bež ako vieš

3. traf Struka granátom do hlavy alebo inde

4. uhádni, na čo myslí Ivanka

Po obede sme si zbalili svojich pár slivák and THE END.

naši partneři: